Škandinávske bádanie

Ako veľmi som sa mýlil..

Usmievavá tetuška

Na výlet do Dánska sme si vyčlenili 3 noci a 4 neúplne dni. Spočiatku všetko nasvedčovalo tomu, že nás nič nedokáže prekvapiť a na všetko sme pripravení ako Meky Žbirka pred svojím stým koncertom. Náš let trval hodinu štyridsať a prileteli sme na hlavné letisko v Kodani. No len čo sa naše nohy dotkli dánskej pevniny, hneď sme boli nútení otvárať naše tučné peňaženky. Ak plánuješ zostať v Kodani aspoň na jeden deň, a chceš toho čo najviac vidieť, jednoznačne si kúp lístok na metro. Ten náš na 72 hodín, čiže 3 dni, stál 200 dánskych korún (približne 27€). Áno, dobre si počul. Dáni majú koruny, a chcem ťa upozorniť, na Slovensku sa ti zmeniť eurá na dánske koruny nepodarí. Neboj nič, v Dánsku si ich spokojne zmeníš. Teda jediný, kto bude pri tom otrasnom výmennom kurze spokojný, bude tetuška za pokladňou v zmenárni. Tá sa bude na teba milo usmievať, zatiaľ čo ty dostaneš infarkt myokardu.

Čarovná skrinka

Metrom sme sa dostali na miesto, kde sme mali obdržať kľúče od nášho hostiteľa. Nie, ten pán nás na tom mieste nečakal, kdežéé. Čakali nás iba kľúče, ktoré sa nachádzali v jednom malom obchodíku, v tzv. "share boxe". Pomocou aplikácie na to určenej sme otvorili túto čarovnú skrinku. Bol to ako zázrak z nebies. Skrinka sa rozletela do všetkých strán a v nej nás už čakal náš zväzok od Osvienčimu. Nie, až také zlé to zas nebolo. Bolo to ešte horšie. Bývali sme v mikrobyte, z celkovou obytnou plochou 3 x 3 m² (to som si vymyslel, neviem presnú rozlohu, ale ďaleko od reality určite neodbieham). Ten byt bol kapacitne určený pre maximálne 2 ľudí, nie pre štvoricu náročných východniarov. Aj keď cítiš z týchto slov isté rozhorčenie, tak na druhú stranu musím povedať, že nám to úplne postačovalo. Ak ale plánuješ ísť do Dánska a chceš nejaké to euríčko ušetriť, pozri si určite webovú stránku Airbnb vďaka ktorej mám ešte stále 2 obličky.

Dánska hatlanina

Po krátkej prehliadke nášho skromného príbytku, sme sa rozhodli, že tie prázdne brušká naplníme do sýtosti. Vybrali sme sa do najbližšej pizzerie, ktorá mala dobré hodnotenie od zákazníkov aj chutné fotky. Zamrazilo nás. Ich menu bolo len v dánčine. V tej odpornej hatlanine, ktorú sme bez prekladača neboli schopní rozlúštiť. Trvalo nám peknú polhodinu, kým sme zistili, čo všetko daná pizza obsahuje. Neskutočne hladní si vyberáme z ponuky, keď nás v tom zamrazí druhýkrát. Konkrétne išlo o vetu nórskeho predavača, "prepáčte, ale u nás sa nedá platiť kartou". Vtedy sme pocítili, ako pomaly od bolestí stiahnutého žalúdka umierame. Už aj pásomnica nemala čo jesť, tak radšej to predčasne vzdala. No my sme sa nevzdali a po istej chvíli sme našli ďalšiu pizzeriu a dokonca aj s možnosťou platby kartou. Samozrejme dánsky jazyk vytlačený na jedálnom lístku bol pre nás stále obrovský hendikep. Najedli sme sa a prvý deň sme ukončili krátkou prechádzkou po námestí (ešte stále vianočnými ozdobami) vysvietenej Kodane.

Symbol Dánska

Druhý deň, bol riadne nabitý. Naraňajkovali sme sa, a po krátkej bojovej diskusii sme usúdili, že dnes je ten deň, keď budeme musieť dohnať všetko to, čo sme zameškali včera. Dokonca sme mali aj plán, ako ísť tak, aby sme šetrili čas, naše ubolené nohy, ale hlavne, hlavne naše peniaze. Našou prvou zastávkou bol symbol Dánska - Malá morská panna (víla). Spravili sme si rýchlo fotku (nie, fotili sme sa tam 30 minút) a pobrali sa ďalej k blízkej obrannej pevnosti - Kastellet, v ktorej sa aktuálne nachádzajú dánske vojenské kasárne. Celá pevnosť je ohraničená vodou, v krásnom hviezdicovom tvare. Určite sa to oplatí vidieť.

Ako v rozprávke

Dánsko je známe tým, že tu prší dosť často, ale dáždnik sa ti neoplatí otvárať. Zmokneš tak či tak. Po krátkej spŕške a kvalitnom mrazíku, sme si išli naše omrzliny na rukách ohriať do blízkej kaviarne, zatiaľ čo domáci si spokojne behali v šortkách alebo bicyklovali ako zmyslov zbavení. Kávička za 5€ ma zahriala aj pri srdiečku. Poprezerali sme si centrum mesta, spravili ďalšiu tonu fotiek a unavení sme sa pobrali do reštaurácie. Nie hocijakej. V Dánsku ak chceš ušetriť a bohato sa nabažiť jedlom, určite nezabudni navštíviť Dalle Valle na ostrove Amager, kde sa za necelých 7€ naješ tak, že nebudeš schopný vstať. To bol aj náš problém. Ale po 20 zašpinených tanieroch sme sa radšej potichu vytratili von. Na pláne bola ďalšia zastávka - Nyhavn. Najznámejší prístav v Kodani, ktoré patrí po malej morskej panne k najfotogenickejším miestam Kodane. V týchto domčekoch prebýval 22 rokov aj spisovateľ Hans Christian Andersen. Toto by si určite nemal vynechať pri návšteve tohto mesta.

"Zelená rastlinka" na každom rohu

Následne sme uskutočnili trošku odvážny krok Vstúpili sme na územie Christianshavn. Ide o tzv. "hippie mesto" v Kodani, ktoré má ale vlastné zákony a pravidlá. Na niektorých miestách je zakázané fotiť. A dobre ti radím, radšej to nerob ani pre storku na instagrame. Je to veľmi čudné mestečko, kde hneď pri vstupe ti nosové dierky zapchá pach zelenej rastlinky - marihuany. Tá sa tú predáva úplne bežne. Niečo také, ako keď prídeš do mäsiarstva a popýtaš si od predavačky 20 deka šunky. Celú dobu sme sa smiali. Čím to asi mohlo byť? Ale kúpe týchto drôg sme nakoniec odolali, kedže je to v celom Dánsku ilegálne. Po prehliadke čudáckeho mestečka sme si ešte pozreli Rundetaarn - najstaršie fungujúce observatórium v Európe. Mal tu aj kanceláriu známy dánsky astronóm Tycho de Brahe. Z okrúhlej veže je panoramatický výhľad na samotnú metropolu Dánska - Kodaň. Kedže nás už chytali mierne kŕče v nohách, a nie len tam, pobrali sme sa do najbližšieho supermarketu (najlacnejšie sú Lidl, Netto a Fotex) a nakúpili sme nejaké dobré chuťovky na večer. Zvyšok dňa sme už oddychovali a meditovali.

Čo by si kameňom dohodil

V tretí deň sme sa odhodlali náš (viac menej môj) šialený nápad aj zrealizovať - nahliadnuť do švédskeho mesta Malmö. Pýtaš sa prečo? Odpoviem ti rád. Švédsko mesto Malmö a hlavné mesto Kodaň spája Öresundský most, ktorý je najdlhším mostom s lanovým ukotvením na svete. A to proste musíš vidieť. Ide o svetové naj. Ranným flixbusom sme sa dostali do Malma, kde sme si prezreli park, železničnú stanicu, najstarší švédsky renesančný hrad, zauzlenú pištoľ (the knotted gun) ako symbol pacifizmu, švédsky mrakodrap Turning Torso (najvyššia budova v Škandinávii), no najmä sme si spravili fotky so samotným unikátom - Öresundským mostom, ktorý je lepšie vidieť zo švédskej strany ako dánskej (môj osobný názor). Celé mesto inak bolo pokojné, tiché, minimum áut ako aj ľudí (domáci sú tu mimoriadne tichí, to platí aj pre Dánov). Čo je divné, kedže tu žije cez 600 tisíc obyvateľov a je 3. najľudnatejším mestom vo Švédsku. Kde boli tí občania skrytí, to sa asi už nedozvieme. Čo je celkom bizarné, tak v tomto meste som videl viac psov ako ľudí. Po krátkej obhliadke sme sa vrátili späť do Kodane. Tu sa to naopak hmýrilo ľuďmi, ako z iného sveta. Kúpili sme si ešte na pamiatku pár suvenírov (jedna magnetka 6€) a odľahčení od peňazí sme sa vrátili opäť na našu základňu, kde sme si vyložili nohy na gaučík, otvorili tradičné dánske pivo Carlsberg (najväčší vývozca piva na svete) a diskutovali, čo všetko sme za tento deň zažili a koľko peňazí minuli (typickí low-cost backpackeri).

Prvý a zároveň posledný slnečný deň

Štvrtý, posledný deň, sme si chceli užiť do sýtosti, a tak sme aj učinili. Hneď z rána sme nabehli do parku, na ktorom sa rozprestiera Rosenborgský palác. Ide o jeden z troch kráľovských palácov, ktoré dánske kráľovstvo vlastní. Tu ale nebýva, kedysi to bolo letné sídlo, dnes slúži ako múzeum korunovačných klenotov a nachádza sa tu kráľovská pokladnica. Samotný palác je vybudovaný v štýle holandskej renesancie a obkolesený krásnou francúzskou záhradou, kde má sochu aj najznámejší (trošku menej známy ako Hviezdoslav) spisovateľ detských rozprávok Hans Christian Andersen. Po obhliadke celého objektu sme si to namierili priamo do múzea s egyptskými, gréckymi, rímskymi starožitnosťami, ale aj francúzskymi maliarskymi veľdielami od Renoira, Van Gogha, Piccasa, Šmihuľu a mnohých iných velikánov v umeleckej brandži. Odporúčam všetkými piatimi to navštíviť (Ny Carlsberg Glyptotek - to je ten názov múzea). Kedže nás už tlačil čas (aj niečo iné niekoho tlačilo) a odlet sme mali za necelé 3 hodiny, chceli sme ešte poslednýkrát poriadne potešiť naše chuťové poháriky, aby sme s energiou vydržali až do príchodu na Slovensko.